Bleskovky:

Chlieb náš každodenný

Roľníci a tiež i družstevníci v Nemčiňanoch, sa na svojich hospodárstvach zaoberali hlavne pestovaním pšenice, raže, jačmeňa a ovsa. Dopestovať chlieb a krmivo od začiatku nebola ľahká robota. Veď roľníci okrem pluhu, brán, valcov a sejačky -niektorí ani tú nemali – nepoznali iné stroje.

Už keď sa im podarilo zasiať a pobrániť bol úspech, ale len zatiaľ, kým plytko zasiate semienko nevymrzlo. Na jar prišla ďalšia práca – vyštikávanie bodliaku. A potom sa už len čakalo na dozretú úrodu. Žatva bola dlhá a ťažká. Najskôr sa kosilo len ručne, hrsťovalo sa, ručne sa viazali snopy a ukladali do krížov. A nedaj pánu , aby dlho pršalo. Snopy premokli a prerástli. Ak bol čas, rýchlo sa muselo zvážať a do pajty vložiť. Potom sa čakalo na pána Slažáka, ktorý pritiahol mláťačku značky Vichterle a motor Slávia na vymlátenie obilia.

Ale pokrok nezastavíš. Nastúpili sejačky, kombinátory, hrudorez a postrekovače, ale i rozmetače hnojív. Z počiatku na kosenie používali hrsťovačky, neskôr samoväzy a potom družstevníci zaviedli riadkovače – tzv. dvojfázový zber. Krátko predtým sa začali používať kombajny SK-3 a SK-4 sovietskej výroby. Boli to stroje nedokonalé a stratové. Po nich nastúpili československé kombajny ŽM a maďarské EMAG. Tie naše boli už na vyššej technickej úrovni. A tak pestovanie obilia v Nemčiňanoch sa stávalo stále priemyselnejším. Nedôvera v novú techniku bola i v nemčinianskych družstevníkoch. Stalo sa, že predseda revíznej komisie našiel v balíku slamy zrno obilia a tak vyhnal kombajn z poľa. Potom musel celý deň Ivan Valkovič chodiť za Vnukovým kombajnom a kontrolovať, či nepadá obilie na zem. Ono toho obilia viac vypadalo pri ručnom kosení, alebo za samoväzom.

Žili sme za socializmu v období rekordov. A tak jeden vytvoril kombajnista Vnuk, keď za 8 hodín omlátil celý Zaháj ( 48 ha). No ale musel znovu, lebo mal otvorený mláťací bubon. Zozbieraná úroda nebola ešte žiadne víťazstvo. Aj keď družstevníci postavili v 60-tich rokoch sýpku. Obilie bývalo vlhké, muselo sa prehadzovať, plesnelo a znehodnocovalo sa. Tak sme si chceli pomôcť. V roku 1967 sme z Čiech dotiahli 2 sušiaky Kuzbas. A tak sme pod ne kúrili a po troche sušili vlhké zrno. V 70- tich rokoch sa postavila maďarská sušička TGS-6 a neskôr BS- 6, na ktorých sa dalo sušiť obilie. Dnes v Nemčiňanoch stojí americká sušička, ktorá už 12 rokov pracuje spoľahlivo. Postavené sú veľké sklady a čistička. Dokonalé sejacie stroje a výborné kombajny CLASS v počte 2 kusy. V dobách dávnejších sa mlátilo 2 mesiace, zberalo 12 až 20 kombajnov a dnes to dokážu 2. Takže od driny s dorobením chleba a krmiva sme dospeli do takého stavu, že mnohí tu na dedine nevieme, že je žatva. Tak sa dnes dorába chlieb náš každodenný.