Bleskovky:

Nemčinianska Venuša

Venuša (soška) je mladopaleolitická soška zobrazujúca (spravidla nahú) ženskú postavu so zvýraznenými niektorými pohlavnými znakmi a zvyčajne so zanedbanými črtami tváre/hlavy a nôh. Najviac ich spadá do aurignacienu a gravettienu, objavené boli od Španielska po Sibír. Sošky sú vytvorené z kameňa, pálenej hliny, kostí, parohov či mamutoviny.

Ako pri väčšine pravekých kultúrnych artefaktov nie je zmysel existencie týchto figúrok známy. Archeológovia väčšinou iba špekulujú, že by mohli byť emblémami bezpečnosti, úspechu, ikonami plodnosti, pornografickými predstavami, či len priamou prezentáciou veľkého božstva, kultu materstva či iných rozličných miestnych modiel. Zjavná obezita figúrok naznačuje, že v období ich tvorby (keď dominoval lov a neexistoval chov hospodárskych zvierat, či poľnohospodárstvo, a človek tak nemal plynulo zabezpečenú potravu) bola obezita jedným z kritérií na prezentáciu túžby po hojnosti a bezpečí.

Aj naša obec sa môže pýšiť soškou venuše. Jej originál, ktorý sa nedá zaplatiť žiadnymi peniazmi, v roku 1982 v katastri našej obce objavil Jozef Bátora z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Torzo sošky, ktorej vek určil na 5600 rokov, odkryl pri záchrannom archeologickom výskume na dne ryhy plynovodu vedúceho do EMO Mochovce.

Podľa charakteristiky archeológa Jozefa Bátoru nemčiniansku venušu predstavuje plochý bezhlavý štylizovaný idol ženy z neskorej doby kamennej. Je z vypálenej hliny, má lalokovite naznačené ruky a vpredu vyrytý dvojradový náhrdelník. Na mieste hlavy sa nachádza otvor, hlava – zrejme z dreva – sa do neho nasadzovala pri rituálnych obradoch, pri ktorých sa soška ako ženské božstvo pravdepodobne používala.

venusa22