Bleskovky:

Príhovor pána farára k veriacim, ale i k ostatným občanom.

 

Príhovor pána farára k veriacim, ale i k ostatným občanom.

(Príhovor k danej situácii šírenia pandémie coronavírusu odvysielaný aj v obecných rozhlasoch v Nemčiňanoch, vo Veľkých Vozokanoch a v Malých Vozokanoch)

Vážení občania, milí farníci, drahí bratia a sestry.

Prihováram sa vám takým netradičným spôsobom cez internetovú stránku, pretože v danej situácii sa vám nemôžem prihovoriť v našom chráme, do ktorého chodíte, ale zároveň sa prihováram aj vám, ktorí ma nikdy počuť nemôžete, pretože do tohto chrámu nechodíte.

Prežívame náročné a veľmi ťažké obdobie, aké sme ešte nikto z nás nezažili, možno len naša najstaršia generácia, ktorá si vo svojom detstve pamätá hrôzy druhej svetovej vojny.

Možno sa pýtame: „Prečo toto prišlo, taká ťažká situácia, v tejto dobe, práve pre naše generácie? Je to náhoda?“ Filozofia nám hovorí, že náhoda neexistuje. Všetko je riadené zhora, ktoré riadi Boh. Prečo toto nezažili naši predkovia? Musíme si uvedomiť, že naši predkovia mali lásku k prírode a ešte väčšiu lásku k Bohu. Dnes sa macošsky správame k prírode a ešte horšie je to s našim vzťahom k Bohu.

Drahí bratia a sestry, touto ťažkou situáciou sa nás Boh dotýka. Dotýka sa nás jemne a s láskou, aby sme pamätali a nezabúdali, že ktosi je nad nami.

Naozaj, v dnešnej dobe žijú mnohí ľudia, akoby Boh neexistoval, mnohí sa správajú tak, akoby Desatoro božích prikázaní už stratilo platnosť. Lenže Boh existuje a riadi naše životy, či si to uvedomujeme, alebo nie, či ho vo svojom živote prijímame, alebo nie a Desatoro zostáva platné do konca čias.

Prežívame pôstne obdobie. My kresťania sa pred týmto obdobím vo fašiangovom čase zabávame pri rôznych plesoch, ale potom v pôstnej dobe sa stíšime, aby sme sa pripravovali na veľkonočné sviatky. No nie každý to dodrží a zabáva sa ďalej aj v pôstnej dobe, pretože bary a rôzne zábavné podniky sú otvorené. V tejto pôstnej dobe to však tak nie je. Všetko je zatvorené. Boh si poslúžil aj takýmto spôsobom. Ale muselo k tomu dôjsť až tak ďaleko?

V tomto náročnom a ťažkom čase, kedy sme väčšinou uzatvorení vo svojich príbytkoch máme viac času premýšľať aj nad svojim životom a položiť si základné otázky nad svojim životom: „Načo som na tomto svete? Čo je zmyslom ľudského života? Kam smerujem?“ Môžeme si pomyslieť na mnohé obete súčasnej pandémie a položiť si otázku: „Čo keby som bol aj ja medzi týmito obeťami? Kde by som sa teraz nachádzal?“

Milí moji, ľudský život je príliš krátky na to, aby sme ho len tak prefľákali, ale príliš dlhý na to, aby sme v ňom vytvorili pekné diela. Ľudský život možno porovnať s divadlom, a predsa je v tom veľký rozdiel. Herci nacvičia divadelné predstavenie a potom ho hrajú. Predstavenie má svoju premiéru a potom ho niekoľko krát opakujú. Ak má predstavenie úspech, môžu ho hrať aj sto alebo aj dve sto krát. So životom je to však inak. Život má len premiéru, tam žiadny opravný reparát neexistuje. Náuka o reinkarnácii, čiže prevteľovaní sa po smrti do iných ľudí alebo dokonca zvierat je čírim výmyslom ľudskej fantázie. Preto každý máme život vo svojich rukách a záleží na nás, ako s ním naložíme.

Drahí moji, popremýšľajme nad týmito skutočnosťami a napravme svoj život, ak nezodpovedá tomu, čo Boh od nás očakáva. Po skončení tejto epidémie, a dal by Pán Boh, aby tak bolo čo najskôr, keď sa opäť budeme môcť stretávať v našom chráme, budem veľmi rád, ak tam budem vidieť aj nové tváre, ktoré som tam doteraz ešte nevidel.

Vážení občania, milí farníci, drahí bratia a sestry, nepodliehajme v tejto ťažkej situácii panike a beznádeji, ale zachovajme si pokoj a rozvahu, ktorú nám dáva náš Pán.

Nech Božie požehnanie a pokoj zostáva nad našou farnosťou.

To vám všetkým ku veľkonočným sviatkom praje

váš pán farár.